• Home   /  
  • Archive by category "1"

Cardinal Leger Homeworknow

Reakcia na rozhovor s Jurajom Karpišom Šetrenie bude bolieť.

Členovia inštitútu INESS sa v slovenských médiách vyjadrujú k ekonomickým otázkam asi najčastejšie. Sú pripravení odpovedať na každú otázku, hoci často je odpoveď rýchlejšia než správnejšia. Potom, čo Radovan Ďurana započítal do nákladov na čerpanie eurofondov aj spoluúčasť SR, sme si mali možnosť prečítať rozhovor s jeho kolegom Jurajom Karpišom, na ktorý sa už oplatí reagovať.

Hyperinflácia alebo skôr hypernezamestnanosť?

Vždy keď centrálne banky rozšíria svoju bilanciu, na internete sa objaví záplava článkov s obavami, že prichádza hyperinflácia. Ekonomická logika týchto obáv vychádza z veľmi zjednodušeného predpokladu, že príčinou každej inflácie je len zmena peňažnej zásoby. Toto tvrdenie má však blízko ku skutočnosti len v dlhšom horizonte, pričom ani to nie je úplne pravda, pretože na infláciu pôsobí aj rýchlosť peňazí v obehu, ktorá sa vplyvom technologického pokroku mení. S rovnakým množstvom peňazí sa dnes dá spraviť oveľa viac transakcií ako v minulosti.

V  krátkom horizonte sú ceny, naopak, rigidné, menia sa len pozvoľne. Táto veľmi dôkladne zdokumentovaná skutočnosť, akceptovaná i tým najkonzervatívnejším ekonomickým smerom, vedie k tomu, že zvýšenie množstva peňazí v obehu nezvyšuje v krátkom horizonte ceny, ale reálny výkon ekonomiky.  Juraj Karpiš sa mylne domnieva, že ak peniaze, ktoré držia komerčné banky, vstúpia do obehu, tak sa zrazu priehrada pretrhne a ceny začnú prudko stúpať. Keďže v ekonomike je veľa nevyužitých produkčných kapacít a vyššia nezamestnanosť, tak je prudký rast inflácie nepravdepodobný.

Iným dôvodom, prečo očakávať v krátkom horizonte skôr pokles inflácie v Eurozóne, je vývoj inflačných očakávaní trhu v Nemecku, keďže tie od leta až do konca minulého roka spomaľovali až ku niekoľkoročným minimám, výrazne pod cieľom ECB. Takýto vývoj umožnil ECB opäť uvoľniť menovú politiku.

Pri veľmi nízkych nominálnych úrokových sadzbách sú centrálne banky nútené realizovať nekonvenčnú monetárnu politiku, čo ale nie je dôvod na paniku. Hyperinflácie sa môžeme začať obávať až vtedy, ak ECB úplne stratí kredibilitu, ukotvené inflačné očakávania sa odtrhnú, a ECB nedokáže stiahnuť nadbytočné peniaze z obehu.

Stabilizovaná peňažná zásoba neznamená stabilitu

Ďalšou predikciou Juraja Karpiša je jeho tvrdenie, že „reálna ekonomika by na tom bola lepšie, ak by centrálna banka mala jediný cieľ a to stabilizovanú peňažnú zásobu.“  Tento veľmi neštandardný návrh menového pravidla vyvoláva hneď niekoľko otázok. Načo mať centrálnu banku, keď nám stačí mať stabilizovanú (konštantnú?) peňažnú zásobu? A vôbec, ktorý menový agregát konkrétne by mal byť stabilizovaný? Čo v prípade, keď už spomenutý technologický pokrok zvýši rýchlosť peňazí v obehu a tým aj infláciu? A čo v prípade zvýšeného dopytu po likvidite? Budeme sa prizerať recesiám? A reálne šoky na produktivitu? Budeme ich efekt ignorovať? Toto je len niekoľko otázok spochybňujúcich prínos tohto pravidla k reálnej ekonomike.

Juraj Karpiš sa tiež snaží čitateľov presvedčiť, že pred Veľkou hospodárskou krízou sa vytlačilo veľa peňazí nekrytých zlatom. Opak je pravdou, údaje pobočky FEDu v St. Louis preukazujú, že monetárna báza bola v 1929 nižšia ako v 1920 a rast cien bol po prvej svetovej vojne až do Veľkej hospodárskej krízy prakticky nulový. A čo sa týka porovnania nedávnej recesie s Veľkou hospodárskou krízou, tak prepad HDP o 30 % sa s nedávnym poklesom nedá porovnávať. Nezamestnanosť podľa pobočky FEDu v Dallase dosahovala v roku 2009 po zohľadnení metodických rozdielov vrchol 10 %, kým v tridsiatych rokoch dosiahla až 30 %.

Bailout je morálny hazard len keď sa to hodí a bank runy nehrozia

Vyjadrenia Juraja Karpiša o bailoutoch sú zmätočné a nekonzistentné. Navrhuje zlikvidovať zlé banky, znárodniť ich a reprivatizovať a za všetkým, ako inak, vidí expanzívnu monetárnu politiku posledných desaťročí. Americké banky však dnes nie sú nesolventné ani zachraňované, čiže prečo niečo likvidovať?

Na druhej strane niektoré európske banky budú možno nesolventné kvôli riadenému bankrotu Grécka, ale nie kvôli dlhodobej monetárnej politike. V EÚ sa pritom často spolu s bailoutom realizuje aj znárodnenie a reprivatizácia presne tak, ako to žiada analytik INESSu. Ten následne tvrdí, že vklady obyvateľstva by mali byť ochránené. Z čoho by však mali byť ľudia vyplatení po zlikvidovaní bánk sa už nedozvedáme. Obdobne nie je vyjasnené, prečo by práve tento morálny hazard mal byť podporovaný. Je len trochu populisticky zdôraznené, že o peniaze prídu iba investori, banky, fondy a poisťovne.

Juraj Karpiš zachádza miestami až do absurdností a čitateľov uisťuje, že žiadne bank runy, čiže hromadné výbery hotovosti z bánk, by po kolapse finančného systému nenastali. Dokonca sa domnieva, že môže nastať opak, pretože ľudia vraj už dnes vyhľadávajú krachujúce banke kvôli vysokým úrokom na vkladoch, pretože majú istotu, že v prípade problémov štát banku odškodní a peniaze im vráti.

Ak mal teda niekto prednedávnom dojem, že napr. pred britskou bankou Northern Rock stoja davy ľudí, aby si vybrali peniaze, tak to je podľa analytika len veľký omyl. Juraj Karpiš uisťuje, že tie davy ľudí chceli naopak do banky peniaze vložiť, pretože sa dozvedeli, že pár dní predtým anglická centrálna banka sľúbila Northern Rock záchranu. Mimochodom, nasledovalo tiež znárodnenie banky a jej reprivatizácia.

V nasledujúcich riadkoch Juraj Karpiš tvrdí, že relatívne pokojné obdobie zažívame kvôli úverom, ktoré poskytla v decembri ECB, čo nepovažuje za zlepšenie situácie, ale za monetárne ópium. Zaujímavý obrat, keďže ešte dva týždne dozadu predpovedal, že „vzhľadom na to, že momentálne by ste po svete ťažko hľadali iné inštitúcie, ktoré by európskym bankám chceli požičať miliardy eur, je  pravdepodobné, že banky peniaze z posledného tendra použijú skôr na vlastné refinancovanie.“ Odhliadnuc od faktu, že toto monetárne ópium bude mať pozitívny vplyv na reálnu ekonomiku, riziková prirážka talianskych ani španielskych dlhopisov na tento krok ECB vôbec nereagovala. ECB totiž nikoho nenúti za poskytnutú likviditu nakupovať a dávať ako kolaterál práve talianske či španielske dlhopisy (a tým znižovať ich výnos).

Nechať Grécko zbankrotovať hneď na začiatku?

Podstatným je aj vyjadrenie, že ak by z eurozóny vystúpilo Grécko a jej nová znehodnotená drachma následne zničila Grékom úspory, tak by v podobných očakávaniach začali aj ľudia z ostatných krajiny PIIGS vyťahovať peniaze zo svojich bánk a transferovali by ich do bezpečných krajín eurozóny, resp. mimo nej. Štandardná úvaha, s ktorou sa nedá nesúhlasiť.

Skúsme teraz ale rovnako uvažovať, čo by asi ľudia z krajín PIIGS začali robiť, keby Grécko pred dvoma rokmi bolo vyhlásilo bankrot tak, ako to navrhuje Juraj Karpiš. Nuž asi by sa v očakávaní bankrotu začali zbavovať aktív týchto krajín. Čo to znamená? Okrem iného to znamená zvýšenie výnosov vládnych dlhopisov, a následne štátny bankrot. Samonapĺňajúce sa očakávania. A či by bankrot skončil len pri krajinách PIIGS, nikto nevie. Preto je najprv nutné mať mechanizmus, ktorý zabráni šíreniu paniky, a až potom sa ukáže, kto je nezodpovedný a koho naopak môžeme nechať zbankrotovať. Pretože ak sa riziková prirážka talianskych 10-ročných dlhopisov v priebehu štyroch týždňov zo stabilnej úrovne zrazu zdvojnásobí, tak to nemá veľa spoločné s ekonomickým fundamentom, ale skôr so sentimentom.

Chybou Juraja Karpiša je tiež vydávanie výšky pôžičky, či výšky dlhov za reálne náklady, avšak tentokrát bol už novinármi upozornený. Takisto je tiež zarážajúce, že írske šetrenie sa dáva za príklad a grécky deficit odsudzuje, keďže v skutočnosti je grécky štrukturálny aj celkový deficit nižší ako ten írsky. Mať vyrovnaný rozpočet na počkanie uprostred recesie je slogan vhodný skôr na billboard, keďže s klesajúcimi rozpočtovými výdavkami  spomaľuje ekonomika, čím klesajú aj rozpočtové príjmy.

Ako ďalej?

Monetárnej politike by v súčasnosti prospelo zbavenie sa fóbie z inflácie a to platí tak pre analytikov INESSu, ECB a aj pre FED. Americký FED má duálny mandát a problémom americkej ekonomiky nie je dnes príliš vysoká inflácia, ale príliš vysoká nezamestnanosť. Možno by naozaj ekonomike prospelo, ak by mala centrálna banka iba jediný cieľ, ale týmto cieľom by nemalo byť stabilizovanie ponuky peňazí, ale stabilný rast nominálnehoHDP. Takýto cieľ sa zameriava tak na stabilitu inflácie ako aj na zachovanie zamestnanosti,  pričom nie je nutné debatovať o tom, či má centrálna banka sledovať jadrovú infláciu alebo spotrebiteľské ceny, keďže nominálny produkt sa o infláciu vôbec neočisťuje.

Autor je výskumník akademického pracoviska CERGE-EI v Prahe. Skrátená verzia článku vychádza ako komentár v denníku Pravda.

Share|

Let´s start with the first case: Wellness that calls itself wellness

In Europe there is a long spa tradition and the Czech Republic is no exception. As Czech borders opened 25 years ago, many modern trends have emerged in the country, and as wellness was one of them it naturally found its place in the spa resorts. Unfortunately there was no one to explain what the word wellness really meant so it became a marketing label for many things.

Czech wellness follows a similar pattern as wellness in Germany, as described by Lutz Hertel. The word “wellness” has become a synonym for a type of service or a place where you go to feel better (so called wellness centers). Many spa resorts and hotels now offer weekend retreats labeled as wellness and the services and products you can buy in a wellness center vary from fitness classes, sauna, massage therapy, cosmetics, hair dressers, up to wellness food or wellness towels.

Almost every Czech knows the word wellness, but when you ask people what wellness is, they struggle with  a definition. On the other hand, when you ask them if they want to live healthy, happy and fulfilling lives, their answer is very clear – YES, of course!

The second wellness that doesn’t know it is wellness

For the purpose of this article I did a subjective wellness spin on the Czech nation using John Travis’s 12 dimensions of wellness as a framework to organize my thoughts. I asked myself if there is a place for “real” wellness in the hearts of Czech people.

(Please, note that the following lines are my assumptions and generalizations from observing this country for the past three decades and comparing it with other countries where I have lived or studied.)

self-responsibility and love

In terms of physical health, Czechs are very dependent on their doctors and as long as our healthcare services are for free, it seems to be enough (patients only pay $1.50 to see the doctor and another $1.50 for a prescription). Yet, many problems don’t have their cures in the traditional healthcare system, so there is growing interest in psychosomatic and alternative medicine.

Czechs are aware about the fact that their state of health is dependent on their lifestyle and their behavior, but they tend to ignore the connection.  The trend of healthy living has turned into something like: “You HAVE TO BE FIT, BEAUTIFUL AND SUCCESSFUL!” but it is a part of Czech´s nature, that when we HAVE TO DO something, we just don’t want to do it.

breathing

As any other human Czechs do breathe, in and out, but they don’t really think about it. My experience from wellness classes I facilitate is that once you introduce Czech people to the “magic of deep breathing”, they fall in love with it. Speaking generally, it is getting easier to breathe here – as thankfully smoking is prohibited from public spaces and from restaurants.

sensing

The Czech country is full of beautiful nature from mountains to fields, numerous historical monuments and cities full of old and contemporary art. The rumor is that Czech girls are very beautiful, so there is a lot to look at! Unfortunately Czechs spend most of their days on autopilot (because there is a lot of work to be done, right?) and living in the present moment can be ignored.

eating

The traditional Czech meal is cabbage, pork and dumplings, which is far from healthy. Most of what our grandmothers would cook as a festive meal could be labeled as unhealthy, but the second side of the coin is that almost every Czech family has a garden where they grow fruit and vegetables. The young people living in the city are very much into local farmers markets and eco/bio products. Still, mum´s homemade meal is the most frequent menu.

moving

The current research says that Czech people are one of the most obese in Europe and that we don’t move enough. At the same time the Czech Republic has the densest net of hiking routes in the world. There is also a long tradition of grass root sport clubs under Sokol or other voluntarily run organizations all existing alongside modern fitness/wellness centers.

feeling

My personal experience is that Czech people are less outwardly emotional, compared to Americans, or that they at least don’t talk about their emotions that much. Be it a matter of language or a cultural norm, you will not hear us say “I love it!!”, but once we say “I love you,” it really means something.

thinking

Czechs are very critical but also very humble, which might result in lower self-esteem (and self-love?), yet it makes for a very peaceful nation. When Czechoslovakia was split into the Czech Republic and Slovakia in 1993, it happened over a table. No guns, no deaths, just a gentleman’s agreement and signatures on a paper.

playing and working

The Czech Republic follows the German working style and there has even been a saying “golden Czech hands” that described the quality of Czech workmanship. You can guess there is more work than play in every day. Especially the younger generation work days and nights to get a good career, but there appears to be a growing number of those, who value their health over long working hours and topics of self-care and work-life balance are on the rise.

communicating

A friend of mine, who lived for a while in the US, once told me that Czechs are very sincere. I can only agree with that: If we like your new trousers, we tell you and if we don’t like them, we don’t say anything (sure, some would gossip about it behind your back, but that is another story).

intimacy

Czechs are very welcoming and it would not take you long to make a Czech friend. According to tradition, all Slavic nations offer their guests a slice of bread with salt. Well, Czechs say that beer is a liquid bread of their nation, so as a guest they would invite you to have a beer with them. But it is not for the purpose to get drunk! In fact it is usually over beer where the “good talks” happen.

finding meaning

Czechs love the question “Why?” It is a part of our critical thinking and the tradition of disobeying (or better say questioning) the rules. Yet we are still, as a nation and as individuals, learning to deal with the freedom to ask questions that don’t have specific answers; questions like “Who am I/Who are we?”, “Is money more important than my/our values?”,  “Do I/we want to go East or West?”…

transcendence

Due to historical events, Czech Republic is amongst the least religious of European countries. Even if churches remain partly empty, there is a growing interest in spiritual practices, like meditation, yoga, tai-chi, random kindness etc.

Wellness in the Czech Republic remains mostly unrecognized, but it has many areas where the real understanding of the concept can grow from – it has its definite place in the hearts of Czech people.  However, while currently spas/wellness centers attract people who want to feel better, the whole system lacks self-responsibility and applications outside of the spa resort.

When the person wants to change her life(style), she is left alone with a doctor’s prescription and a set of services and products she can passively use. But the common question is: Where do I start? and What do I do if I do not initially succeed? This is the gap that understanding wellness can bridge; it can connect the dots; connect the nature of a person (be it a Czech or any other nationality) with the services and professionals that are already there. 

This article was published in the National Wellness Institute Member Newsletter in January 2015.

One thought on “Cardinal Leger Homeworknow

Leave a comment

L'indirizzo email non verrà pubblicato. I campi obbligatori sono contrassegnati *